Improvizácia

Racionalita – emocionalita?

Ponúkajú sa nám skutočne len dve alternatívy prežívania?
Žiť vnímať – nevnímať,
Prežívať a predsa nežiť,
Žiť, vnímať a veriť?

Sčítaním otázok vznikne výsledok, predsa tri a mnoho ďalších.
Široké spektrum možnosti rôzne diverzifikovaných smerov. Čierno – biela, úchvatný vzorec, ktorý sa nám dáva do priorít vnímania od narodenia. Kontrast farieb v asociácii dobra a zla.
Otázky v nás vyvolávajú chaos pri hľadaní a objavovaní seba samého. Sme poznaní okolím, nepoznaní sebou samým.
Vyhľadávame pocit šťastia, radosti. Diskomfort, ktorý pociťujeme, sa snažíme potláčať akoukoľvek cestou. Za každú cenu sústavne HĽADÁME v tráve štvorlístok, bez uvedomenia si silenej snahy. Štvorlístok sa objaví v momente keď pominie efektívna túžba a zmení sa v nachádzanie.
Úspešný rok plný húb, žiadna v košíku. Nachádzať ich pre potešenie, nie konzum. Ak v nás nastane uvedomenie si faktu hľadania, naplní sa nám košík hubami za každých poveternostných podmienok.
Svoje emócie máme pod kontrolou do tej miery, ako im dovolíme zaobchádzať s nami. Je náročné postaviť sa zodpovednosti za činy, ktoré urobíme. Je tomu tak v prípade banalít, aj vo veciach závažnejších. Jednoduchou voľbou je nájsť vinníka všade navôkol nás.
Pohľad do vlastného zrkadla je pre nás prijateľný, avšak nastavenie zrkadla niekým je tou najhoršou formou ,,cielenej“ kritiky a útoku. Zabúdame však na jeho vzácnosť. Sila pocitov a emócií…. zovreté hrdlo arytmia srdca. Prichádza strach, obavy, úzkosť.
Ešte stále to máme pod ,,kontrolou“, pohár kvalitného vina za pohárom. Riešenie stavu spôsobeného niekým ,, iným“. Hráme so sebou samým hru zvanú volejbal. Alebo horúci zemiak? Prehadzovanie zodpovednosti a viny. V domnienke, že sa svojich pocitov zbavíme, siahame po liekoch. Upokojujúci účinok, ktorý majú, je neopísateľný. Stav blahodarnosti je len odrazom našej mysle. Prvý kontakt s plným pohárom, prvý kontakt s tabletkami. Ono nám to ,, pomáha „.

„Skutočne to funguje“.
Uvedomením je, že sme sa my sami nastavili na frekvenciu pozitívneho vplyvu.
Všetko čo je okolo nás, sme len my sami.
Odrazom našich myšlienok je aj okoloidúci na ulici so zamračenou tvárou. Je kamarátom z našej frekvencie. Našim zrkladlom sú naše myšlienky. Však aj sused, ktorý nám nedá pokoj je listom, ktorý si je potrebné prečítať a spracovať. Možno aj ,,búchaním“ metlou o podlahu, aj to je cesta. Správnu odpoveď nato má každý z nás v sebe.
Poprosíme si vedome o to zrkadlo od našich blízkych? Aj v tej najtmavšej noci svieti tá jasná hviezdička, ktorá je len naša. Sme tu spolu navždy, aj keď každý sám.
Vytvoríme kontrast čierno – bielej? Alebo si zvolíme cestu dúhy?